Začalo sa to nenápadne.
Nie veľkým plánom. Nie obchodným zámerom. Nie túžbou vytvoriť produkt.
Začalo to otázkou, ktorú si človek kladie väčšinou v období, keď sa mu život mení pod rukami.
Ako sa v tom všetkom nestratiť?
Keď sa mení práca.
Keď sa mení telo.
Keď sa menia sny.
Keď sa menia predstavy o budúcnosti.
Keď niektoré dvere zostanú zatvorené a iné sa ešte len hľadajú...
A tak začali vznikať karty.
Nie ako návod na život.
Nie ako veštba.
Nie ako pravda.
Ako pripomienky.
Pre chvíle, keď človek zabudne na niečo dôležité.
Najprv prišiel Jednorožec.
Nie ten rozprávkový z detských izieb.
Ten z Posledného jednorožca.
Ten, ktorý pripomína, že niekde pod všetkými povinnosťami, hypotékami, sklamaniami a kompromismi stále existuje bytosť, ktorou sme kedysi boli.
A ktorou možno stále sme.
Len sme na to zabudli.
Potom prišli Zvieratá.
Mačka, ktorá sa nesnaží byť niekým iným.
Včela, ktorá vie, že opora sa dáva aj prijíma.
Húsenička, ktorá sa nikam neponáhľa.
Vtáčik, ktorý ukázal, že niekedy netreba problém riešiť lepšie. Stačí sa naň pozrieť z inej výšky.
Prišla Príroda.
Les.
More.
Búrka.
Dúha.
Záhrada.
Každá z nich hovorila niečo iné, ale všetky pripomínali jednu vec:
Život sa nedá úplne ovládať.
Môžeme sa oň starať.
Môžeme mu vytvárať podmienky.
Ale nemôžeme ho prinútiť rásť podľa plánu.
Potom prišli Koncepty.
A tam sa balíček začal meniť.
Odvaha prestala byť neprítomnosťou strachu. Stala sa vernosťou vlastným hodnotám.
Dar sa stal umením prijímať.
Anjel sa stal človekom, ktorý vie chvíľu mlčať a počúvať.
A potom prišli emócie.
Srdce / Strom života / Radosť.
Tri kroky jedného procesu.
Najprv cítiť. Potom pomenovať. A nakoniec prežiť.
Nie utiecť. Nie potlačiť. Nie analyzovať.
Prežiť.
Neskôr prišla Zem.
A ukázala niečo, čo v modernom svete často chýba. Že pred riešením problému existuje ešte jeden krok. Zastaviť sa.
Vrátiť sa do tela. Nájsť pevnú pôdu pod nohami.
Ale nie vždy sa to podarí.
A práve preto vznikla karta Svetlo / Tma.
O chvíľach, keď ten okamih zmeškáme. Keď sa myseľ rozbehne. Keď z jedného ticha vznikne celý katastrofický príbeh.
Keď nevidíme. A preto si domýšľame. Tá karta nepriniesla odpovede. Len pripomenutie:
Predstava nie je skutočnosť.
Mesiac priniesol ďalšiu vrstvu.
Očakávania.
Sklamania.
Cyklus nádejí, ktoré sa naplnia.
A tých, ktoré sa nikdy nenaplnia.
A napriek tomu život pokračuje.
Potom prišiel Život.
Jedna z najosobnejších kariet.
O tvorení.
O strate.
O tom, že nie každý vytvorí nový život.
A že hodnota človeka tým nie je menšia.
O vďačnosti za to, čo je.
Aj keď zároveň smútime za tým, čo nie je.
A pomaly sa začal objavovať skutočný motív celého balíčka.
Nie odvaha.
Nie emócie.
Nie príroda.
Nie spiritualita.
Ale niečo oveľa jednoduchšie.
Neistota.
Každá karta bojovala s iným druhom neistoty.
Keď nevieš, kto si.
Keď nevieš, čo cítiš.
Keď nevieš, čo bude.
Keď nevieš, či to zvládneš.
Keď nevieš, či môžeš niekomu veriť.
Keď nevieš, či má zmysel pokračovať.
A tak sa ku koncu objavili dve sestry.
Dôvera. A Viera.
Dôvera nehovorí: „Všetko dobre dopadne."
Dôvera hovorí: „Nech sa stane čokoľvek, nájdem spôsob, ako pokračovať ďalej."
A Viera nehovorí: „Mám pravdu."
Viera hovorí: „Nemám všetky odpovede. Ale urobím ďalší krok."
A práve vtedy sa ukázalo, prečo sa celý balíček volá Karty Istoty.
Nie preto, že dávajú istotu.
Naopak.
Pretože učia žiť s neistotou.
Pretože skutočná istota nie je vedieť, čo sa stane.
Skutočná istota je vedieť, že nech sa stane čokoľvek, nezostaneš stratená navždy.
Nájdeš cestu.
Nájdeš dych.
Nájdeš svetlo.
Nájdeš seba.
A keď nie hneď... tak aspoň vytiahneš jednu kartu.
A tá ti možno pripomenie práve to, čo si v tej chvíli potrebovala počuť.
Karty Istoty
Nie preto, že život je istý.
Ale preto, že aj uprostred neistoty existujú veci, o ktoré sa dá oprieť.